Náš prvý zájazd do centrálnej Ázie sme symbolicky otvorili v Uzbekistane🇺🇿. V krajine ako vystrihnutej z rozprávky tisíc a jednej noci. Stále živé stopy hodvábnej cesty nás doviedli priamo do jej srdca. Samarkand, Buchara, Chiva a ich ornamentálne stavby pamätajú na besnenie Džingischána, uzbeckého dobyvateľa Timura ale aj sovietsku nadvládu, ktorá totálne zmenila vtedajší ráz uzbeckych chanátov a emirátov v jeden útvar na základe monoetnickosti. Trojica týchto úžasných miest však skončila v tieni dnešného hlavného mesta. Taškent, najväčšie mesto centrálnej Ázie. Práve tu začali naše prvé kroky po krajine a bola by chyba ho vynechať.
Skôr ako orient je tu vidieť bujará sovietska architektúra. Megalomanské, čistučké parky, záhrady, sochy, bulváre, múzeá a aj ikonický hotel Uzbekistan v samom centre, ktorý ako by dozeral na chod celého mesta. Hneď pod ním socha Timura Veľkého, kde sme si porozprávali o časoch najväčšej slávy Uzbekistanu. Celé okorené o jeden z najväčších bazárov v regióne Chorsu, kde sme si kúpili čerstvé uzbecké chleby takzvané Nony, alebo aj Lepjošky. Tie svojim tvarom skôr pripomínajú nejaké umelecká diela. Vôňa čaju, korenia, sušeného ovocia a v pozadí aj závan čerstvých šašlíkov, tej najväčšej špeciality celého regiónu. Jemné jahňacie, alebo hovädzie kúsky na tradičnom grile. No mňamka!
Vlakom sme sa presunuli do Samarkandu a tam sme sa ponorili do poriadneho orientu. Slávny Timur si ho vybral za svoje hlavné mesto a tak orientálnym luxusom doslova prekypuje. Jeho rodina bola tak silná a vzdelaná, že jeho vnuk Ulug Beg si tu postavil observatórium z ktorého v stredoveku s presnosťou sledoval vesmírne objekty no a Registan, podľa viacerích zdrojov najkrajšie námestie sveta a dychtivý sen asi všetkých cestovateľov. Prešli by ste sa po ňom s nami?
Ďalším cieľom spomínaná Buchara, niekto by povedal že opäť podobné orientálne mesto no to ani z ďaleka. Z terás sme sledovali krásne západy Slnka s pohľadom na medresy a minarety s krásnym odrazom uzbeckej modrej (asi tak by som nazval tu nádhernu farbu na všetkých budovách) no a spleť uličiek, kde sa cítiš ako v historickom filme. Poslednou bodkou za orientom bola Chiva. Najmenej navštevované mesto zo všetkých spomenutých, preto tu budeš mat pocit ako Marco Polo. Do tejto krajiny sa oplatí vycestovať kým tu nebudú väčšie davy turistov.
Záver tripu sme poňali mierne expedične a na 4×4 autách sme nakukli aj do autonómneho Karakalpakstánu, kde na nás čakala jedna z najväčších ekologických katastrof. Vyschnuté Aralské more z ktorého zostali len dva tenké „slíže vody na mape”. Niekdajšie centrum rybárskeho priemyslu a prístav v Moynaqu. Dnes ho pamätajú už len domáci a starý cintorín lodí, ktorý by zapadol ako rekvizita do filmu Mad Max. Nenájdeš tu už ani prístav, ani ryby a more už vôbec to je vzdialené desiatky kilometrov.
Krížom cez vyschnuté pláne sme sa predsa dostali aj k jeho brehom a videli more teda to čo z neho ostalo. Do pár rokov už nebude ani to. Prespali v tradičnej jurte s posteľami, ktorá je prispôsobená našim štandardom. Kombinácia pohľadu na zapadajúce Slnko, divokú krajinu a počas spánku úžasný čerstvý vzduch bez svetelného smogu nám doprial ten najlepší spánok. S týmito a podobnými slovami sme sa zobudili ráno všetci v skupine. No radosť cestovať 🙂
Pridajte sa na naše zájazdy po Centrálnej Ázii. V našej ponuke nájdete krajiny ako Uzbekistan či Kirgizsko a na expedície sa ku nám pridajte do Tadžikistanu, Turkménska alebo aj neodolateľného Afganistanu. Uzbekistan a Centrálna Ázia nám proste ukradli svoje srdce.
Autor: Filip Hložný