Počas júna 2025 nikomu nemohol ujsť konflikt medzi Izraelom a Iránom. Dve krajiny ktoré sú od roku 1979 na ostrie noža, otvorili tento rok Pandorinu skrinku. Izrael započal obrovský raketový útok na Irán. Tu prichádza otázka, čo bude s bezpečnosťou v regióne a či sa budeme môcť tento rok ešte pozrieť na Blízky východ. My veríme, že áno! Záleží možno ale kam. Pozrime sa na problematiku ale poriadne. Robíme zájazdy do všetkých kútov Blízkeho východu a to aj do bežných destinácií ako Egypt, Dubaj, Omán či Jordánsko… ale aj do rizikových krajín ako Sýria, Jemen či Irak. K vývoju bezpečnosti sa staviame veľmi zodpovedne a neberieme našich klientov tam, kde im hrozí úraz nebodaj smrť.
V tomto článku si rozoberieme čo sa deje na Blízkom východe a aký to má dopad na politiku krajín. V prvej polovici článku sa dozviete, pri ktorých cestách treba spozornieť a pri ktorých sa obávať ozaj nemusíte. V druhej polovici vám dáme nazrieť do útrob tohto konfliktu a skúsime si vysvetliť, čo sa to vôbec v krajine deje. Historicky by sme vedeli ísť ozaj hlboko do minulosti.
Ako reagujeme na tento konflikt v BALOO?
Dôležité je zachovať chladnú hlavu. V CK BALOO organizujeme zájazdy do náročných krajín, niekedy aj povojnových. Blízky východ patrí k našim hlavným zameraniam a prehľad v politike aj bezpečnosti máme ozaj hlboký. Je nám ľúto vidieť trpieť takýmto konfliktom Izrael aj Irán, jedny z najúžasnejších a najhistorickejších krajín v tomto regióne. Musíme ale dbať aj na bezpečnosť našich klientov. V zároveň ale vďaka našim kontaktom a skúsenostiam vieme, že panicky rušiť cesty tiež nie je správne. K niektorým rušeniam sa musíme uchýliť a uvidíme čo prinesie budúcnosť. Nad niektorými krajinami sú zavedené bezletové zóny, čo tiež obmedzuje naše možnosti cestovania. Niekde vidíme príliš vysoké potenciálne riziká.
V prípade, že zájazd sa ruší z našej strany kvôli bezpečnosti, našim klientom vraciame 100% sumy v podobe vouchera alebo financií. Poprosíme o trpezlivosť a vašu dôveru pri vyhodnocovaní bezpečnosti či riešenia logistiky niektorých zájazdov. Narušili sa taktiež letové poriadky pre rôzne destinácie aj mimo Blízky východ. Urobíme pre vás maximum, aby ste si bezpečne užili svoju dovolenku! Vzároveň odmietame vystavovať našich klientov nebezpečenstvu. Veríme, že naše skúsenosti z krajín ako Afganistan, Kongo, Sýria, Jemen či Južný Sudán nám dopomáhajú k správnemu vyhodnocovaniu a riešeniu logistiky.
V zároveň ohlasujeme, že zájazd do Iraku na sviatok Ashura tento rok rušíme skrz bezpečnosť. O zájazdy do ďalších kútov Blízkeho východu sa tento rok zatiaľ báť nemusíme a v prípade zhoršenia situácie vás budeme informovať. Čo sa týka zájazdov vo Iraku či Iránu v 2026 vás poprosíme o strpenie! Zájazdy sú ďaleko a je realistické, že sa na ne pôjde.
Ďakujeme za prejavenú dôveru! Nižšie si prečítajte naše aktuálne bezpečnostné hodnotenie krajín podľa situácie z 26.6.2025.
Kam teraz radšej necestovať? Aká je bezpečnosť?
Ide o našu analýzu, ktorá sa môže meniť na základe vývoja konfliktu.
POZOR NA MOŽNÉ ZMENY A RUŠENIE LETOV V PERZSKOM ZÁLIVE! VOJNA OFICÁLNE SKONČILA ALE OČAKÁVA SA ZVÝŠENÉ NAPÄTIE ČI MOŽNÉ OBNOVENIE KONFLIKTU POČAS LETA.
Irán – odporúčame v blízkej dobe vynechať a skôr opustiť krajinu
Jedného z dvoch aktívnych aktérov nedávnej vojny treba určite obísť. Dlhé dekády sa jedná o extrémne bezpečnú krajinu pre turistov. Tento konflikt avšak bezpezpečnosť mení. Rakety dopadali aj na civilné oblasti a potenciálne hrozí štátny prevrat. Tí čo sa nachádzate v Iráne, treba okamžite krajinu opustiť. Zatknutí sú turisti z podozrenia špionáže. Hranice s Afganistanom a Pakistanom sa zavreli po dopade rakiet na letisko v Mašhade. Zavedená jbola bezletová zóna. Očakávajte obmedzené možnosti opustiť krajinu. Existuje možnosť obnovenia konfliktu.
Izrael/Palestína – odporúčame v blízkej dobe vynechať a opustiť krajinu
Druhého aktéra konfliktu zasiahli taktiež rakety v civilných oblastiach a zomrelo niekoľko civilistov. Potenciál má aj nárast násilia medzi obyvateľmi a militantný vzostup islamistických organizácií. Zavedená bola bezletová zóna. Očakávajte obmedzené možnosti opustiť krajinu. Stále existuje možnosť obnovenia konfliktu.
Libanon – odporúčame v blízkej dobe vynechať a taktiež skôr opustiť krajinu
Libanon si zažil izraelskú ofenzívu na konci roku 2024, kedy si podobne vymieňali rakety. Všeobecne sa o Libanone dalo dlhodobo hovoriť ako relatívne bezpečnej krajine pre turistu. Toto sa mierne narušilo no posledný polrok vieme hovoriť, že turista sa nemusí v Libanone cítiť nejak v nebezpečí. Ide skôr o politicky nestabilnú krajinu a to hlavne kvôli prítomnosti militanto-politického hnutia Hizballah, ktoré je začlenené do vládnych zložiek. Je to iránsky projekt často využívaní na boj proti Izraelu. K dnešnému dátumu sa v Libanone o svoju bezpečnosť báť nemusíte ale odporúčame sem necestovať, nakoľko je to jedna z krajín ktorej vysoko hrozí zatiahnutie do tohto vojenského konfliktu. Nad Libanonom nie sú bezletové zóny. Odporúčame využiť čas a opustiť krajinu. Ak sa konflikt rozšíri sem, nebude veľa možností kadiaľ budete môcť odísť.
Irak – odporúčame v blízkej dobe vynechať a opustiť krajinu
Podobne ako Libanon, je Irak relatívne bezpečná krajina, aj keď náročná na cestovanie. Príležitostné politické protesty a zlá politická stabilita mu nerobia stále dobré meno, nie je to ale žiadna no-go zone. Turistom sa otvorili a nehrozí im aktívne nebezpečie. Podobne ale ako v Libanone sú náchylní do budúcna na konflikty. V krajine je veľa šíískych milícií vrátane PMF, ktoré slúžia na politický vplyv Iránu v krajine. Defacto sú nimi z veľkej časti mnohé riadené alebo aspoň silno podporované. To môže byť to rizikové pre Irak najbližšie týždne. Môže sa jednoducho stať, že bude nechcene zatiahnutý do konfliktu. Výhoda Iraku vždy bola, že bolo veľa možností kadiaľ ujsť v prípade zhoršenia politickej situácie. Dnes je ale skrz izraelsko-iránsky konflikt uvalená bezletová zóna, do Iránu prechádzať nebudete a hraničný prechod Zakho do Turecka už tak má bežný čas prechodu od 10 do 24 hodín, nie to ešte ak vypukne panika. Bezpečná možnosť je prechod do Kuvajtu. Odporúčame Irak na najbližšie letné obdobie vynechať, kým sa neutrasie situácia. Vynechajte hlavne šíítske sviatky Ashura a Arbaeen, ktoré sa budú konať v blízkej dobe a bude na nich veľa veliteľov milícií, ktorých má Izrael v hľadáčiku. Účasť na týchto sviatkoch v tomto období považujeme za vysoko rizikové.
Jordánsko – bezpečné ale problémy s letmi
Jedna z najbezpečnejších krajín Blízkeho východu sa ocitla tiež v bezletových zónach. Aktuálne sa v Jordánsku nič nedeje a vyhliadka na vojnu je u nich zanedbateľná. Bezpečnosť nie je ohrozená a nemusíte sa báť, ak sa náhodou v krajine aktuálne nachádzate. Narozdiel od Libanonu a Iraku nie je veľa dôvodov na to, aby sa Jordánsko do konfliktu priamo zapojilo. Nepríjemné je, že lietali rakety ponad ich územie a budete mať problémy dostať sa dnu aj von. Keď sa konflikt ukludní a lety obnovia, nevidíme problém s návštevou Jordánska nakoľko sa neočakávajú nejaké následky na krajine. Veľa letov je však zrušených a očakávajte možné zmeny v letoch.
Saudská Arábia, Omán, Turecko, Kuvajt, Bahrajn, Spojené Arabské Emiráty, Katar – bez bezpečnostných problémov ale letové problémy
Aktuálne z ciest do týchto krajín netreba mať strach, čo sa týka civilnej bezpečnosti. Samozrejme spozorneli aj oni zvýšenou obranou či kontrolami, no bezpečnostne im toho veľa nehrozí. Aj keď niektoré z týchto krajín sú veľkí geopolitickí hráči, pri aktuálnom vývoji sa netreba báť zatiahnutia do vojny. Všetko ale hovoríme k dnešnému stavu a o dva mesiace sa môže konflikt vyhrotiť do väčších rozmerov. Považujeme to ale za krajnú možnosť a znamenalo by to vojnu v celom regióne. Keď sa budeme rozprávať o bezpečnosti a aktuálnych najpravdepodobnejších vyhliadkach, neočakávame bezpečnostné problémy týmto smerom.
Cyprus – bez bezpečnostných problémov
V prípade Cypru chápeme, že vie vydesiť ľudí ak sledujú z diaľku rakety dopadať na Izrael, ozaj sa ale nemusíte báť, že sa konflikt presunie na Cyprus. Izrael nie je síce ďaleko od Cypru, ale stále je dosť ďaleko na to aby sa nechtiac zatúlala raketa. Bezpečnostné ohrozenie tejto krajiny je nepravdepodobné.
Egypt – bez bezpečnostných problémov
Egypt ostáva mimo konflikt a je nepravdepodobné jeho zapletenie sa. Bezpečnostné riziká skrz konflikt sú nepravdepodobné. Jediné odporúčame vyhnúť sa pre istotu letovisku Taba pri izraelských hraniciach a obmedziť pohyb na Sinajskom polostrove mimo rezorty, nakoľko už pred tým bol rizikovejší. Zbytok Egyptu nepredstavuje bezpečnostné riziká skrz konflikt. Nepovažujeme ho ale za rizikový z bezpečnostného hladiska.
Sýria – odporúčame v blízkej dobe vynechať kvôli bezpečnosti
Táto krajina vo svojej podstate patrí už k rizikovejším hlavne po prevrate a zmene režimu v 2024. Naše zájazdy sú zatiaľ odvtedy pozdržané a čakáme na stabilizovanie situácie. Izrael okrajovo útočí na južné časti Sýrie ale len na vojenské zariadenia. Nejde o nič výnimočné v Sýrii a nejedná sa ani z časti o intenzitu ako s Iránom či Palestínou. Ľudia čo s nami chodia na expedície tomuto rozumejú. Stabilita je ale nízka a bezečnosť stále nie je veľmi dobrá. Nový islamistický režim stále nie je zastabilizovaný. Pravdepodobne hrozí menšie nebezpečenstvo eskalácie pre Sýriu, nakoľko už nie je vo vedení prezident Assad, ktorý bol držaný pri moci Iránom. Sýria bola využívaná Iránom na tranzit zbraní a útoky na Izrael. Dnes toto neplatí, čím sa zdanlivo znižuje nebezpečenstvo oproti tomu keby bol Assad pri moci. Aktuálne to ale neodporúčame nakoľko kombinácia izraelsko-iránskeho konfliktu a nový nezastabilizovaný režim v Sýrii, vie priniesť pre túto krajinu potenciálne politické zmeny a vnútroštátne problémy.
Jemen – odporúčame v blízkej dobe vynechať kvôli bezpečnosti
Krajina známa asi ako najnebezpečnejšia na Blízkom východe. Aspoň teda jedna jej polovica okolo hlavného mesta Sanaa pod kontrolou Hutiov, milície napojenej na Irán. Toto je čistá no-go zone pre turistu. Druhá polovica krajiny kde je demokraticky zvolená vláda je posledné 2-3 roky relatívne stabilizovaná a s kvalitným fixerom a povinnou ozbrojenou ochrankou ju viete prejsť relatívne v bezpečí a problémov. My sme to zvládli v máji 2025. Pri návšteve tejto časti odporúčame zvýšenú pozornosť najbližšie týždne.
Sokotra – bez bezpečnostných problémov ale očakávajte letecké problémy
Tento ostrovný raj patriaci Jemenu sa vždy vymykal ich politike. Tu bolo vždy bezpečno a ani dnes sa nemusíte báť cestovať. Nebezepečenstvo vám tu nehrozí. Problém ale môže byť s letmi. Lieta sem obmedzený počet letov hlavne z Dubaja (1-2 týždne) a aktuálny konflikt toto môže práve strpčiť. Letecká logistika bude silno ovplyvnená. Tak sa len pripravte na rôzne možné zmeny.
Gruzínsko, Arménsko – bez bezpečnostných problémov
Neočakávame zmenu bezpečnosti pre tieto tri krajiny. Do konfliktu sa priamo nepletú a netreba sa báť o destabilizáciu týchto krajín.
Azerbajdžan – pravdepodobne bez bezpečnostných problémov ALE!
Azerbajdžan viackrát spolupracoval s Izraelom a vynárajú sa nad ním otazníky. Neočakávame, že by sa Azerbajdžan nejakým spôsobom priamo zapojil do konfliktu. Môžu byť určite ale prítomné vyššie kontroly či letecké obmedzenia. Taktiež nemôžeme vylúčiť, že sa pri dlhodobejšom konflikte nezapojí. Aktuálne sú vyhliadky bez väčších bezpečnostných rizík, stále to ale nie je na úrovni Gruzínska. Lídri krajiny varovali Irán, že Azerbajdžan nebude využitý na žiadne útoky.
Afganistan – odporúčame v blízkej dobe vynechať kvôli bezpečnosti alebo aspoň zvýšiť pozornosť oproti normálu
Expedície do Afganistanu sú naša špecialita a z jednej sme sa práve vrátili. Je to riziková krajina sama o sebe. Nie kvôli konfliktu alebo únosom ale kvôli vládnucemu Talibanu, ktorý vás stále z niečoho podozrieva. Ťažko sa hodnotí táto krajina oproti iným, nakoľko sama o sebe nesie riziká. Taliban sa vyjadril, že je pripravený Irán podporiť v prípade potreby. Zavreli vzároveň ale hranice. Afgán vždy odporúčam len skúsenejším cestovateľom. Možno by som teraz zvážil zvýšenú opatrnosť, lebo Taliban tieto dni môže byť o niečo podozrievavejší. Je taktiež stále otázne, či by bol Afganistan ozaj ochotný zapliesť sa do tohto konfliktu. Nie je to tak jasné ako v prípade milícií v Iraku či Libanone. Tým menej skúseným, ktorí chcú práve skúsiť Afganistan ako ten ďalší krok vyššie, by som možno odporúčil odložiť ho o pár mesiacov. Keď už v ňom cestujete alebo do neho najbližšie dni vstupujete, nie je asi vyslovene nutné z neho teraz rýchlo odchádzať. Situácia sa ale môže meniť.
Pakistan – bez veľkej bezpečnostnej zmeny ale zvýšiť pozornosť oproti normálu
Táto krajina má bezpečné a nebezpečné časti, ktoré sú celkom pevne zadefinované. Sever krajiny v horách, Islamabade či Lahore je silno bezpečný pre turistu a viac menej to tak stále ostáva. Do Balochistanu sa všeobecne neodporúča cestovať a ak tak len s ozbrojenou eskortou. Skrz udalosti zo začiatku roka je územie Kašmíru taktiež citlivejšie. Hranica s Iránom sa pred pár dňami zavrela ale vyjadrili podporu Iránu. Špekuluje sa, že poslali už leteckú podporu so zásobami. Podobne ako pri Afganistane, nevieme predvídať aké sú reálne šance na zapletenie sa do konfliktu. Skôr to nečakáme a keby aj, nemyslíme si, že sa to prenesie na územie Pakistanu. Určite by som v dnešnej dobe o to viac vynechal Balochistan ale ak máte v pláne ísť na sever do pohoria Karakoram, asi by som sa nebál. Skôr len viac sledovať správy a zvýšiť pozornosť.
Naša aktuálna cestovateľská mapa bezpečnoti
Na tejto mape hodnotíme bezpečnosť v rôznych krajinách v regióne Blízkeho východu, Kaukazu a Centrálnej Ázie. Jedná sa o mapu aktuálnu ku dňu 26.6.2025, ktorá odzrkadľuje aktuálny čerstvý konflikt medzi Iránom a Izraelom. Ide o naše subjektívne hodnotenie, ktoré vzniklo na základe našich ciest a prehľadu v regióne. Neoznačuje to náročnosť cestovania ale skôr aktívnu bezpečnosť.
Naša cestovateľská mapa bezpečnoti pred 12. júnom 2025
Pre porovnanie prikladáme našu cestovateľskú mapu pred začiatkom aktuálneho konfliktu. Čiernu a tmavočervenú sme pre jednoduchosť zlúčili do jednej kategórie. Bezpečnosť Blízkeho východu si nevyžadovala podľa nás v tom čase také rozdelenie.
Kde vznikajú korene aktuálneho konfliktu?
Ide o komplikovaný problém, ktorý sa preplieta politikou rôznych krajín. Dopredu upozorňujeme, nepodporujeme konšpiračné teórie ale fakty. Situácia je vážna a pokiaľ vás zaujíma, o čo v tomto konflikte ide, treba najprv pochopiť korene konfliktu. Politika jednotlivých krajín sa tu preplieta a musíme nazrieť aspoň okrajovo do histórie Izraela aj Iránu. Tu pochopíme viac, prečo sú niektoré krajiny aktuálne rizikové na návštevu a ktoré nie. Cieľom je čo najjednoduchšie podať problematiku bojov medzi Iránom a Izraelom, vďaka čomu dokážeme aspoň čiastočne predvídať bezpečnosť v regióne. Predpovedať však nevieme nič, a považujte to za naše odhady a analýzu založenú na hlbokých skúsenostiach v tomto regióne.
Aké je pozadie Izraela?
Na jednej strane máme izraelsko-palestínsku problematiku. Obidve krajiny mali vzniknúť umelo v roku 1948 rukami Veľkej Británie a OSN. Palestína mala byť krajina pre Arabov z tohto územia. Izrael zase mal byť krajina pre Židov z celého sveta. To kto má aké územné nároky a čo sa medzi týmito národmi deje, je pre tento blog nepodstatné a bolo by to na samostatný článok. Väčšina ľudí asi postrehla, že od udalostí známych ako „7.október“ kedy v roku 2023 zaútočila teroristická skupina Hamas na Izrael, sa zmenilo veľa.
Hamas je oficiálne vedenie Gazy, jedného z palestínskych území. Tento čin, kedy Hamas vyvraždil nevinných civilistov na hudobnom festivale v Izraeli, silno odsudzujeme. Treba však poznamenať, že to nezačalo 7.10.2023 ale sú to dekády trvajúce vojnové zločiny oboch strán, ktoré si priebežne vzájomne Hamas s Izraelom vracajú. Kontroverzný izraelský prezident Netanjahu započal nové vojenské ťaženie v Pásme Gazy v roku 2023. Gaza je po dvoch rokoch v troskách. Veľa humanitárnych organizácií označuje dianie v Gaze za genocídu a Izrael ako aj Hamas su obviňovaní z množstva vojnových zločinov.
So susednými krajinami viedol Izrael množstvo vojenských konfliktov a aj keď prišlo k normalizácii vzťahov s Egyptom či Jordánskom, stále krajina žije v nepriateľskom prostredí. Považujú ho za nechcený element a krajinu prisťahovalcov. Najbližší izraelský spojenec je USA, bez ktorých by mali veľké existenčné problémy. V 1986 sa Joe Biden vyjaril, že ide o najlepšiu 3 milardovú investíciu USA a bez izraelskej existencie by museli vymyslieť, ako si hájiť svoje záujmy v regióne. Pre Američanov je Izrael kľúčový skrz regionálnu geopolitiku.
Prečo Irán vedie protizápadnú politiku?
Na strane druhej máme problematiku ohľadom iránskeho režimu. V 50. rokoch zhodila americká CIA a britská MI6 vládu iránskeho premiéra Mossadeqa a kvôli ropným zmluvám dosadili späť šaha Mohameda Reza Pahlavího, bývalého kontroverzného totalitného panovníka. Od tohto momentu postupne vzniká v Iráne nedôvera voči „Západu“ a rastie odpor voči šahovi, ktorého považuje veľa ľudí za dosadenú figúrku. V krajine prichádza na príklon k tradičným islamským hodnotám, ktoré vytvárajú protipól k vtedajšej iránskej politickej situácii.
V roku 1979 sa v Iráne k moci dostáva pomocou prevratu ayatolláh Chomejní, najvýšší duchovný vodca šíítskej vetvy islamu. Z Iránu sa stáva náboženská diktatúra. Ich politické smerovanie na svetovej scéne sa mení. Obracajú sa silno útočne proti Západu a to hlavne USA. Situácia sa vyhrocuje najdlhšou rukojemníckou drámou na svete, kedy v Teheráne boli držaní americkí občania na ambasáde celých 444 dní. USA vtedy využívali svoju ambasádu na špionáž v Iráne.
Od tohto roku sa Američanom a hlavne Izraelu neustále vyhrážajú zničením. To spolu s iránskou túžbou rozširovať svoj vplyv v regióne tvorí silný politický problém pre Západ. Skrz rôzne milície v Palestíne, vrátane podpory dnešného Hamasu, vnútorný odboj proti izraelskej vláde silnie do ešte väčších násilností. Irán taktiež založil v Libanone milíciu Hizballáh, ktorá najbližšie roky defacto preberá vojenskú moc v krajine a taktiež bojuje proti Izraelu. V Iraku sa od 2014 zapája chvályhodne Irán do boja proti teroristickej skupine ISIS, vďaka čomu sa avšak podarilo v Iraku usadiť mnohým šíítskym milíciam. Veľa z týchto milícií sú Američanmi označené za teroristické organizácie, napriek ich pomoci v boji proti ISIS. Tieto milície sú totiž podporované alebo priamo riadené z Iránu. Irán si takto vytvoril v Iraku silný politický vplyv hlavne cez politicko-militantné zoskupenie PMF.
V Sýrii si zas podchytil Irán celú krajinu priamo cez totalitného prezidenta Assada, ktorý je Alavit. Alaviti spadajú pod šíítsku vetvu islamu. Bez podpory Iránu by sa Alavit tak dlho neudržal pri moci v Sýrii, ktorá je tvorená prevažne sunitskou vetvou islamu. Cez Irak, Sýriu a Libanon si vytvoril Irán výborný vojenský most až do Izraela, v ktorom prebiehala dlhé roky občasná proxy asymetrická vojna. Vo vzdialenom Jemene si Irán zas počas občianskej vojny podchytil šíítsku militantnú skupinu Hutiov, ktorá dnes taktiež útočí na Izrael z diaľky.
Čo sa to tam teraz deje?
Posledné tri roky sa napätie medzi Izraelom a Iránom vybičovalo do extrémov. Medzi hlavné faktory vieme zaradiť aj izraelský útlak palestínskeho obvateľstva ako aj zvyšovanie útokov milícií podporovaných alebo riadených Iránom. Irán už dlho presadzuje svoj jadrový program. Tvrdia, že má ísť o jadrovú energiu ale veľa dôkazov ukazuje, že sa roky pokúšajú vytvoriť jadrové zbrane. Tie pre Západ môžu byť nebezpečné, vzhľadom na iránsku silnú protizápadnú politiku. Maličký Izrael, ktorý inak už vlastní vlastné jadrové zbrane ako aj najvyspelejší protiraketový systém na svete, sa bojí iránskej snahy o jadrový arzenál.
V noci z 12. na 13. jún prebehol obrovský útok Izraelu na Irán s cieľom zničiť ich jadrový program. Rýchlo sa ukazuje ale že cieľ je omnoho hlbší a po pár dňoch hlásajú, že neskončia kým nepadne režim. Dalo sa predpokladať, že sa niečo stane. Deň pred tým americký prezident Donald Trump stiahol amerických občanov z ambasád v Iraku. Vyhrážky USA smerované Iránu ohľadom jadrového programu predchádzali dva týždne pred izraelským útokom. Napriek tomu sa USA prvé dni od útoku dištancovalo. V tretí deň prudko mení politiku a Donald Trump sa vyhráža so zavraždením Ayatolláha Chameneja, najvyššieho vodcu Iránu. Prvé dni konfiltu sa rýchlo mení rétorika boja proti jadrovým zbraniam na rétoriku o zhodení režimu v Iráne.
Prvý večer zaútočil Izrael s približne 200 lietadlami aby zasiahli viac než 100 vojenských a jadrových cieľov vrátane lokalít okolo turisticky známych miest ako Teherán či Isfahán. Zavraždili vysoko postavených generálov vrátane hlavy iránskej armády či šéfa revolučných gard, ktorý mal na starosti aj podporu Hamasu, Hizballahu a irackých šíítskych milícií. Irán sa dáva prvý deň po útoku dokopy a obnovuje štruktúru v obrane. Následne opätuje útoky na Izrael. Už niekoľko dní čítame, ako si tieto dve vojenské veľmoci vymieňajú rakety s dronmi. Zasiahnuté sú aj civilné oblasti hlavných miest oboch krajín. Šíria sa videá ako dopadajú rakety na paneláky Teheránu aj Tel Avivu. Obe strany šíria svoju propagandu o útokoch. Popri jadrových vedcoch či vojenských generáloch zomierajú aj desiatky civilistov oboch krajín. Donald Trump vyzýva obyvateľov iránskeho Teheránu aby sa okamžite evakuovali. Ayatolláh Chamenej vyzýva rovnako obyvateľov izraelského Tel Avivu. V oboch krajinách nastáva panika a hromadné úteky. V Iráne zasiahli národnú televíziu. Letiská v izraelskom Tel Avive a iránskom Mašhade postihli výbuchy taktiež.
Čo bude nasledovať?
Dôležité je zachovať kľud. Nemáme vešteckú guľu, aby sme predpovedali presne čo sa stane. Aktuálne vyzerá, že najpravdepodobnejší scenár je niekoľko týždňové až niekoľko mesačné ostreľovanie podobne ako medzi Izraelom a Libanonom koncom roka 2024. Otázne je, či sa za ten čas nezapletú do toho ďalšie krajiny ako Irak a Libanon. Vylúčiť sa nemôže ani totálna all-out vojna. Pevne však veríme a dúfame, že tento scenár je o niečo menej pravdepodobný. Takto blízko k nemu ale Blízky východ už dlho nebol.
Môže z toho vzniknúť aj občianska vojna v jednej z týchto krajín. Netanjahu má množstvo odporcov a to aj Ayatolláh Chamenej. Syn posledného iránskeho šaha vyzýva ľudí v Iráne vzbúriť sa a Kurdi sa tiež dávajú do pohybu. Izrael vyhlasuje, že neprestane kým nepadne iránsky režim. Od podpory Izraela sa posledné roky ale odvracia viac a viac západných spojencov a dostáva kritiku za útočnú politiku. Svet je v tomto silno rozpoltený a môže vzniknúť veľa scenárov. Po pár dňoch môžeme avšak predpokladať, že to nebude len pár dní trvajúci konflikt. Bodaj by sme sa mýlili.
Autor článku: Matej Peluha – garant expedičných zájazdov na Blízkom východe v CK BALOO